Žo Langerová: Vtedy v Bratislave

2. prosince 2012 v 18:39 | Peťka |  Recenzie
-Boli sme deti prvej svetovej vojny a svet našich rodičov ležal okolo nich vtroskách. Zatiaľ čo my sme sa učili rozmýšľať, oni sa učili zabúdať...- (strana 57)

Autor: Žo (Žofia) Langerová
Názov knihy: Sk: Vtedy v Bratislave, môj život s Oskarom L.
Rok vydania: SK: 2007
Žáner: autobiografia


Túto knihu mi odporučila profesorka dejepisu, aby mi pomohla lepšie sa vcítiť do komunistického Československa, aby som si dokázala predstaviť vlny zatýkania, vykonštruované súdne procesy proti nevinným ľuďom a choas, ktorý vládol v našej krajine a tak dokázala lepšie pochopiť učivo. Tvrdí, že literatúra má užasnú schopnosť zaznamenávať minulosť tak, ako ju skutočne prežívali ľudia a nie tak, ako to tvrdia historici a záznamy vtedy vládnucich strán. Táto autobiografia spomínanú schopnosť má. Odporučila by som ju každému, kto sa zaujíma o minulosť či už Slovenska alebo Česka.


Kniha je veľmi ítavá, taká ľudská. Neidealizuje, vyjadruje autorkin život tak, ako ho ona cítila a chápala, ako si ho zapísala do denníkov a neskôr prepísala do autobiografie. Zo začiatku som síce mala problém, strácala som sa v časovom rámci deja, ale už po pár stranách som sa s ním stotožnila.


Na záver by som rada prepísala niekoľko riadkov z knihy, aby si čitateľ tohto článku urobil obraz o knihe a prípadne po nej siahol. Už len napíšem, že na mňa urobila dojem a otvorila mi cestu medzi knihy podobného obsahu.


Strana 42
V čase, keď som sa vydala do Bratislavy, nieslo mesto ešte všetky znaky zaniknutej rakúsko-uhorskej monarchie. hovorilo sa tu niekoľkými jazykmi, nažívali si tu v pokojnej zhode Maďari, Slováci, Rakúšania, Česi a Nemci, pričsom každý z nich mal svojich Židov. Všetci ovládali aspoň tri jazyky, pôvodní obyvatelia mesta ich ovládali všetky zle.


Strana 57-58

Boli sme deti prvej svetovej vojny a svet našich rodičov ležal okolo nich vtroskách. Zatiaľ čo my sme sa učili rozmýšľať, oni sa učili zabúdať. Skladali dohromady rozbité kúzky a podávali nám ich, ako keby boli celé. Neboli schopní uznať, že to pokojné mesto, v ktorom žili prd vojnou, s jeho postjmi, spôsobom života a pravidlami správania, už prestalo existovať. Nechceli pochopiť, že ich svet sa zrútil ich vlastným zavinením, a nie nešťastnou náhodou.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Čo ťa zaujalo na tomto blogu?

Fotky 32.6% (29)
Články 21.3% (19)
Reakcie na knihy 19.1% (17)
Poviedky 27% (24)

Komentáře

1 Ryuu L  ^^ Ryuu L ^^ | Web | 2. prosince 2012 v 20:04 | Reagovat

samozrejme, že si ho možeš dať aj sem ^^ hoci kde :) teraz je to už tvoja kresba ^^ a ďakujem, som rada, že sa páči :)

2 pavel pavel | Web | 2. prosince 2012 v 20:36 | Reagovat

Takových knih není nikdy dost.

3 Peťka-admin Peťka-admin | Web | 3. prosince 2012 v 16:56 | Reagovat

[1]: ďakujem krásne Ryuu :) hneď ďalší článok bude tvoja ilustrácia. teraz mám chvíku, keď sa mi darí písať, takže to možno bue až zajtra :)

[2]: a nikdy nie je dosť času prečítať ich všetky, a stále to nebude toľko, ako keby sme to prežili. Ale aspoň si dokážeme utvoriť obraz a názor

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama