Na hranici tieňov : Kapitola 6.

18. prosince 2012 v 18:47 | Peťka
Zbožňujem túto kapitolu. Zamilovala som si jej názov i jej obsah. Dúfam, že aj vám sa bude páčiť a zanechá vo vás pocity, ktoré som sa do nej snažila vložiť. Prajem príjemné čítanie a pekný umelecký zážitok.


Na hranici tieňov : Kapitola 6.
Dobrý muž a zlý chlapec

Stál som s rukami skríženými na prsiach oproti Danteho v jeho pracovni a mračil som sa naňho. Vzhľadom na to, že Dante bol odo mňa skoro o dve hlavy vyšší a ja som sa s polámanými rebrami ledva hýbal, nebolo veľmi bezpečné hádať sa s ním. Avšak tu išlo o moju hrdosť.

,,Nie, do Alisandrety s nami nepôjdeš,´´ zopakoval mi už po niekoľký krát Dante chladným hlasom. Pohodlne sa oprel o operadlo svojho kresla. Snažil sa ma vytočiť. Kedysi ma dokázal rozčúliť, ale teraz som si dokázal zachovať chladnú hlavu.

,,Ja tam musím byť,´´ skôr, ako som stihol pokračovať, Dante si položil lakte na stôl a oprel si hlavu o ruky.

,,Nemám dôvod brať ťa do hlavného mesta. Si zranený, ledva stojíš na nohách, ruky sa ti trasú a ak sa ťa niekto dotkne, zvíjaš sa od bolesti z polámaných rebier. V skratke to znamená, že v boji mi budeš na nič,´´ odrecitoval všetky moje nedostatky a nie náhodou zabudol na klady. Pripomenul som mu ich.

,,Slávnosť je až o päť dní, dovtedy vyzdraviem a naberiem dostatok síl. Budeš potrebovať každého lovca schopného boja. Navyše ja som ho videl, rozprával som sa s ním a dokonca som s ním aj bojoval,´´ hovoril som to tak rozhodným hlasom, ako sa len dalo. Výraz tváre som mal nemenný, kamenný. Avšak vnútro som mal ako v ohni. Už vtedy som vedel, že mi nedovolí isť, ale tiež som vedel, že aj tak pôjdem.


,,Ako dlho tam sedí?´´ spýtal sa s povzdychom Dante muža, ku ktorému práve pristúpil. Obaja stáli na vyvýšenej teraz v záhrade uprostred Rasteny a dívali sa do nižšie položenej časti tohto zeleného parčíku. Na lavičke tam sedel chlapec so sivou kapucňou na hlave a s kolenami pritiahnutými až k brade.

,,Kto vie. Ja som prišiel pred dvoma hodinami a vtedy tu už bol,´´ odpovedal smutným hlasom Lukas a preniesol viac váhy na zdravú nohu.

,,Prečo ho nechceš v Alisandrete?´´ spýtal sa tentoraz Lukas, pretože Dante už hodnú chvíľu mlčal.

,,Poznáš ho rovnako dlho ako ja, Lukas. Pozri sa naňho. To nie je Rein akého poznám. Neháda sa, nekričí a dokonca ani neodvráva. Niečo s ním je,´´ odpovedal Dante a nevedno prečo z celej sily udrel päsťou do múru.

,,Ako to myslíš?´´ nechápal Lukas.

,,Ten tieň, Mensis... urobil niečo s každým z vás, čo ste ho stretli. Z Dereka, Merila a teba urobil mrzákov, z Ady blázna... ani Rein, aj keď vyzerá byť a sám si to o sebe myslí, v poriadku nie je,´´ urobil pauzu a otočil hlavu k Lukasovi. Ľavé oko mu zakrývali vlasy.

,,Nechcem mať v boji niekoho o kom neviem, že mi bude kryť chrbát, keď to budem potrebovať,´´ dokončil neurčitým tónom a zmizol v tmavých chodbách pevnosti. Lukas sa za ním ešte chvíľku díval, potom sa zvrtol a opierajúc sa o palicu odkrivkal k Reinovi.


Počul som, ako niekto schádza po schodoch a ide ku mne. Z predchádzajúceho rozhovoru, ktorý som si mimochodom celý vypočul, vyplývalo, že je to Lukas. Bol som nesmierne rád, že sa prebral a v rámci možností je v poriadku.

,,Ja nie som blázon,´´ zašomral som, keď si Lukas sadal. Nebol som si istý, či mi rozumel.

,,Koľko si toho počul?´´ zasmial sa ticho Lukas a položil palicu, ktorá mu pomáhala pri chôdzi vedľa seba na lavičku a oprel sa.

,,Všetko,´´ odpovedal som popravde.

,,Nie som blázon,´´ zopakoval som tak, aby ma určite počul.

,,Tak preto tu už niekoľko hodín sedíš ako kôpka nešťastia? To určite každého presvedčí, že si psychicky v poriadku,´´ povedal hlasom, ktorý ma vždy dokázal rozosmiať. Aj teraz som sa pousmial. Zdvihol som hlavu a pozeral naňho.

,,Ja len premýšľam,´´ odpovedal som stroho. Pri pohľade na jeho zjazvenú tvár ma opäť naplnil hnev, ktorý ma prinútil sľúbiť Ade, že strestám Mensisa. Znenávidel som ho za to, čo urobil tým, ktorých som pokladal za priateľov a rôznym spôsobom si ich obľúbil. Lukas sa zúčastnil môjho výcviku, ani neviem prečo som si ho obľúbil. Možno preto, že bol ku mne milý a možno preto, že sa podobal na niekoho z mojej minulosti.

,,O čom?´´ pokračoval ľahkým konverzačným tónom.

,,Neverím mu,´´ zašepkal som neurčito, zložil si nohy z lavičky a postavil sa. Ako mi Lukas pripomenul, sedel som niekoľko hodín. Potreboval som si ponaťahovať stuhnuté svaly, avšak zistil som, že rebrá ma už nebolia.

Opäť sme sa pozreli jeden na druhého. Jeho oko sa mi pýtalo, čo som tým myslel.

,,Neverím Mensisovi. Povedal, že chce zabiť arcimága na oslavách v Alisandrete o päť dní. Ale ak by to tak bolo, prečo by mi to hovoril? A ak už sa chcel vystatovať, uistil by sa, že o tom nikomu nepoviem.

Chápeš? On to takto chcel. Chcel aby sme všetci prežili. Aby sme rozprávali o tom ako vyzerá, aký je, čo všetko dokáže. Potrebuje zasiať strach a pochybnosti. A my sme jeho nástroje!´´ dokončil som svoj emocionálny výlev prudkým rozhodením rúk a nakoniec som sa opäť zviezol na lavičku premýšľajúc o svojej úbohej existencii a čakajúc na Lukasovu reakciu.

Lovec sa poťahoval za bradu a vyzeral na to, že tuho premýšľa. Ja som sa napremýšľal už dosť a tak som sa nudil.

,,Myslíš si, že nás potrebuje dostať z pevnosti?´´ prehovoril po chvíli Lukas. Stále vyzeral zamyslene.

,,Skôr si myslím, že nás potrebuje čo najviac, pravdepodobne je jedno kde sa zhromaždíme. Oslavy v Alisandrete sa mu hodili ako zámienka,´´ oboznámil som ho s ďalším svojím zistením.

,,Ale prečo?´´ uvažoval Lukas nahlas a pohľad jedného zdravého oka upriamil na oblohu.

,,Preto tam musím isť. Zistiť, čo má v pláne prekaziť mu to,´´ už som zatínal zuby, aby som sa nerozkričal. Pomaly sa ma zmocňovala zlosť. Dodal by som ešte niečo o pomste, ale včas som si zahryzol do jazyka.

,,Nie, nemusíš,´´ povedal Lukas šeptom, ale zároveň dosť nahlas, aby som ho počul. Chcel som dotknuto niečo namietnuť, ale nepustil ma k slovu.

,,Zasadil si vo mne zrniečko pochybností, Rein. Súhlasím s tebou. Mensisa sme prenasledovali tri týždne, tiež som s ním bojoval a dokonca som sa s ním rozprával dlhšie ako ty. Je plný hnevu, ale hlúpy nie je . Neprezradil by svoj plán, ak by tým niečo nesledoval. A preto nebudeš čakať na slávnosti, ale odídeš už teraz!´´ ako rozprával, vzal palicu a postavil sa predo mňa. Jeho pohľad sa upriamil na mňa.

,,Odídem kam?´´ spýtal som sa opatrne.

,,Späť do ríše tieňov,´´ dokončil hlasom, ktorého tón by som zaradil niekam medzi Danteho chladný pokoj a Mensisovu zlovestnosť. Ako to vyslovil, pohodil hlavou. Vlasy mu poskočili a odhalili slepé oko. Jeho dúhovka mala nepríjemnú zlatú farbu.


Podľa Lukasových pokynov som opustil záhrady a namieril si to do svojej komnaty. Prezliekol som sa z vychádzkovej uniformy do bojového. Bojové oblečenie bolo hrubšie, teplejšie a na zopár miestach malo všité kovové platničky. Natiahol som si vysoké rukavice a ťažké čižmy. Do záhybov na nich som pozastrkával dýky. Opasok s dvoma kratšími mečmi, ktorý by som si inak pripol k pásu, som si teraz prehodil na chrbát k puzdru na dvojčepeľový meč. Tieto tri zbrane som zakryl plášťom.

Takto nachystaný som opustil ubytovacie priestory a zamieril k vedľajšej bráne. Hlavná viedla do mesta, vedľajšia, lovcami častejšie používaná viedla po spustení padacieho mosta rovno do lesov.

Chodba, ktorou som potreboval prejsť bola plná ľudí. Musel som byť nenápadný. Vrátil som sa kúsok späť, vybehol po schodoch a bez váhania vyskočil z okna. Zostalo mi len dúfať, že ma nikto neuvidí.

Dopadol som o tri poschodia nižšie do trávy na rovné nohy. Trochu sa mi podlomili kolená, ale niekto ma chytil a postavil. Lukas ma chytil za zápästie a vtiahol do medzery medzi dvoma múrmi. Okolo nás prešli dvaja strážnici v službe. Ďalší piati stáli pri bráne.

,,Dobre, počúvaj. Slnko zapadne o necelých päť hodín. Dovtedy sa musíš dostať do lesov pri Treblise. Ak poletíš, stihneš to. Verím, že do tej ríše dostaneš. Potom budeš mať päť dní na zistenie pravdy a na cestu do Alisandrety,´´ hovoril mi šeptom.

,,Ďakujem, Lukas,´´ povedal som potichu a sklopil hlavu. Priestor medzi stenami bol taký tesný, že som sa čelom oprel o jeho hruď.

,,Neďakuj za pomoc. To je predsa prirodzené. Viem, že nenávidíš toto miesto, že si sa nikdy nechcel stať lovcom, ale stal si sa. Aj keď si zlý chlapec, si náš chlapec. Patríš k nám i k Rastene, tak ako mi patríme k tebe,´´ odpovedal mi, postrapatil vlasy a štuchol mi rukou do hrude, do zdobeného zlatého dvojkríža, znaku lovcov tieňov z Rasteny.

Potom sa prešmykol okolo mňa a vyšiel na voľné priestranstvo. Nasledoval som ho. Zamieril priamo k bráne. Most bol zdvihnutý a zaistený. Stráže si všimli Lukasa a spozorneli. Keď si všimli mňa v plnej zbroji, položili ruky na rukoväte mečov. Zaklial som.

,,Nikto nesmie opustiť pevnosť. Danteho príkaz,´´ povedal jeden z nich.

,,Ja tento príkaz ruším,´´ odvetil Lukas pokojne a zdvihol voľnú ruku. Z prstov mu vyšľahlo zlaté svetlo a zasiahnutí lovci popadali na zem. Vyvalil som oči.

,,Dante si neverí, nenechá ťa odísť. Nie dobrovoľne. Neboj sa, nikto ťa nebude prenasledovať, postarám sa o to. Teraz choď!´´ vysvetlil mi a hodil rukou k hradbám. Zvnútra pevnosti sa ozývalo čoraz viac hlasov a bráne pribiehali ďalší lovci.

Lukas opäť zdvihol ruku, ale omráčiť ich nestihol. Niekto zrušil kúzlo. Dante! Pohľad na hlavného lovca vychádzajúceho z pevnosti ma prinútil rozbehnúť sa. Vykríkol moje meno. Odrazil som sa o zeme a doskočil na sedem metrov vysoké hradby. Otočil som sa.

Dante zdvíhal žiariacu ruku pripravený zastaviť ma, ale Lukas bol rýchlejší. Aj napriek zranenej nohe priskočil k Dantemu a zkrútil mu ruku. Kúzlo ma minulo.

,,Choď!´´ vykríkol ešte raz. Prikývol som. Obklopila ma zlatistá žiara. Venoval som Lukasovi pohľad a skočil som z hradieb.


,,Čo si to urobil?!´´ okríkol Dante Lukasa zvíjajúceho sa od bolesti. Prudký pohyb, ktorým zastavil Danteho mu opäť otvoril zranenie na nohe.

,,Všetci za...´´ nestihol dokončiť rozkaz, pretože ho Lukas prerušil.

,,Keď neveríš jemu, ver aspoň mne. Poslal som ho kryť tvoj chrbát.´´ Obaja upreli oči k obzoru, kde sa strácala žiaria Reinovho kúzla.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Čo ťa zaujalo na tomto blogu?

Fotky 32.6% (29)
Články 21.3% (19)
Reakcie na knihy 19.1% (17)
Poviedky 27% (24)

Komentáře

1 pavel pavel | Web | 18. prosince 2012 v 22:14 | Reagovat

Hezký večer. :)

2 Ryuu L  ^^ Ryuu L ^^ | Web | 19. prosince 2012 v 8:44 | Reagovat

už sa neviem dočkať kedy budem doma a prečítam si to *_______*

3 v-eruska v-eruska | Web | 19. prosince 2012 v 17:17 | Reagovat

Znám pouze jen Miss A.. :) Také je mám velice ráda. :)

4 Peťka-admin Peťka-admin | Web | 19. prosince 2012 v 21:40 | Reagovat

[2]: :) teším sa, že sa tešíš :D

[3]: :D no ja mám radšej tie chlapčenské kapely :D

5 Ryuu L  ^^ Ryuu L ^^ | Web | 22. prosince 2012 v 12:35 | Reagovat

takže poviedka samozrejme úspešne prečítaná! :) je zasa o5 nádherná^__^nikdy nie je čo vytknúť, jednak sama ani písať neviem XD... takže ťa naozaj obdivujem :)..
a som strašne rada, že pre teba budem tvoriť dalšiu ilustráciu *0* samozrejme ju rada spravím! ^^ (inak prepáč, nemala som prístup na blog, tak sa o nej zmieňujem o tom až teraz xDD)...
ak by si chcela moj oficiálny mail, tak: z.loisova@gmail.com :)
a  ak chceš len tak, tak potom death_note_l@azet.sk (koniec koncov, mám ho aj na blogu potom :))

6 Peťka-admin Peťka-admin | Web | 22. prosince 2012 v 22:20 | Reagovat

[5]: opäť ďakujem za krásne pochvali a tvoje nadšenie a ochotu pri kreslení :) mail som poslala :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama