Prosinec 2012

Vetvičky, svetielka a anjelici

25. prosince 2012 v 15:47 | Peťka |  Galéria
Nerada by som článok na takúto peknú tému zahltila opisom toho, ako prebiehal Štedrý večer v mojej rodine ani zoznamom vianočných darčekov. Rada by som ho venovala aranžovaciemu umeniu mojej maminy, ktorá nám svojou výzdobou pripravila čarovný večer.



Otvorená myseľ vidí cez hviezdy

23. prosince 2012 v 22:50 | Peťka |  Články
Zavri oči, otvor svoju myseľ a uvidíš čo sa skrýva za hviezdami.

Na hranici tieňov: kapitola 7.

22. prosince 2012 v 22:17 | Peťka
Už sme za polovicou a príbeh naberá rozmer, ktorý v pôvodnej verzii (tej v mojej hlave) nemal. Menil sa počas písania, vyvíjal sa, všetko temnie. Prajem príjemné čítanie a pekný umelecký zážitok.

Na hranici tieňov : Kapitola 6.

18. prosince 2012 v 18:47 | Peťka
Zbožňujem túto kapitolu. Zamilovala som si jej názov i jej obsah. Dúfam, že aj vám sa bude páčiť a zanechá vo vás pocity, ktoré som sa do nej snažila vložiť. Prajem príjemné čítanie a pekný umelecký zážitok.

Hriešny prízrak

12. prosince 2012 v 20:44 | Peťka
Hriech. Ten prízrak je všade okolo nás. Je v nás, pretože ho ticho tolerujeme. Je v nás, pretože ho prehliadame. Je v nás, pretože sa mu nebránime. Táto poviedka na začiatku vyzerá ako niečo fantazíjne, ale nenechajte sa zmiasť.

Rein od Ryuu-chan (Na hranici tieňov)

10. prosince 2012 v 18:34 | Peťka

,,Chlapec bol tiež mladý, skoro ešte dieťa. Jeho pokožka bola popolavo bledá. Biele vlasy boli dlhšie akoby sa na chlapca patrilo. Tieto vlasy spolu so zvláštnym tvarom očí dávali jeho tvári mierne dievčenský vzhľad.´´ Takto je Rein opísaný na konci prvej kapitoly. A takto ho pre mňa nakreslila Ryuu-chan:

Nezmysel? Absurtida? Nonsens?

5. prosince 2012 v 21:06 | Peťka |  Články
Ešte do dnešného skorého pooobedia som si myslela, že nemám k tejto téme (Nezmysel) čo napísať. Ľudia, ktorí sa mi priplielti do cesty (doslova), ma presvečili o opaku.


Žo Langerová: Vtedy v Bratislave

2. prosince 2012 v 18:39 | Peťka |  Recenzie
-Boli sme deti prvej svetovej vojny a svet našich rodičov ležal okolo nich vtroskách. Zatiaľ čo my sme sa učili rozmýšľať, oni sa učili zabúdať...- (strana 57)