Ako správne lámať ceruzky:2. časť

11. listopadu 2012 v 17:22 | Peťka
Pokračovanie jednej pre mňa nezabudnuteľnej poviedky, je to pre mňa jeden úspech. Prajem vám príjemné čítanie a pekný umelecký zážitok.

Ako správne lámať ceruzky

2.časť: Krok sem, krok tam
Nedeľa: Krok sem...

Je nedeľa. Za celý čas, čo som tu, si veľa slnečných nedelí nepamätám. Popri lampe stíham zapínať aj kúrenie a už ma niet. So šálkou horúceho čaju si sadám k počítaču (samozrejme zapnutému).

Na chate mi bliká nová správa

:DMatt:D : !!!Hai!!! (japonsky- Ahoj)
(:Deniel17: Tiež ťa rád vidím (odpovedám zámerne slovensky)

:DMatt:D : Very funny... (anglicky- veľmi vtipné)

(:Deniel17:I know. Do you need something? (anglicky- Ja viem. Potrebuješ niečo?)

:DMatt:D : In the center is new shop with comics. If you want, we will go there... (anglicky- V centre je nový obchod s komixami. Ak chceš, môžeme tam ísť)

(:Deniel17: We have a free day tomorrow? (anglicky- Máme zajtra voľný deň?)

:DMatt:D : Hai (japosnky- druhý význam; áno)

(:Deniel17 : It is good idea. I need leave hause... (anglicky- To je dobrý nápad. Musím vypadnúť z domu.)

:DMatt:D : Mother? (anglicky-mama?)

(:Deniel17 : ...

:DMatt:D : ...I must go... to shop... bye (anglicky- Musím ísť do obchodu. Čau)

(:Deniel17 : See you (anglicky- Uvidíme sa.)


Keď som si to už raz dohodol, uvedomil so si, že ísť na vzduch mi prospeje. Ak nebude pršať. Aby toho nebolo málo v mojom pochmúrnom živote, ráno sa zdvihol aj prudký vietor a oblačná obloha ešte viac potemnela. Také nevľúdne počasie.

Vypol som chat a pustil si nejaké veselé anime. Veľmi ma nezaujalo a teda uchlipkávajúc si z ovocného čaju a premýšľajúc som si začal niečo čmárať.

Tak veľmi som sa zahĺbil do vlastných myšlienok, že som stratil pojem o čase. Odložil som ceruzky, farbičky i papiere, zhasol svetlo. Izba sa ponorila do šera daždivej druhej hodiny poobednej.

A v toto usmoklené popoludnie som sa rozhodol zmeniť dôležitú časť svojho života. Dal som si predsavzatie. Povedať si, že niečo urobím, samo o sebe nič neznamená. Hrdinstvom možno pomenovať až skutok.
Hneď som sa pustil do práce. Zbehol som na prízemie a z časopisov povytrhával plagáty spevákov, kapiel, hercov aj filmov, ktoré sa mi páčili alebo niečím zaujali. Polepil som si dvere, skrinky a niečo prišpendlil na korkovú nástenku. Izba hneď vyzerala veselšie.

Keď bola táto práca hotová, vrhol som sa do inej. Pustil som hudbu a pri zvukoch gitár a bicích som si konečne upratal skrine aj stôl a odniesol špinavý riad povaľujúci sa všade po miestnosti do umývačky.

Deň som ukončil zhltnutím pár desiatok strán kriminálky z dostihového prostredia písanej v slovenčine a pozeraním filmu s rodičmi v obývačke pohodlne usadený na pohovke a opretý o mamino rameno.

A čo bolo vlastne obsahom môjho predsavzatia? Rozhodol som sa stať šťastným človekom.

Pondelok: ...krok tam

Peňaženka, mobil, doklady, čiapka. Čo som ešte zabudol? Aha, topánky. Zbehol som do vstupnej haly a zo šatníku za posuvnými dverami som vyhrabal tenisky. Keď som bol takto vychystaný, vrátil som sa ešte skontrolovať, či som nezabudol pripevniť lístok na chladničku, aby rodičia vedeli, kde som. Hovoril som im včera, že pôjdem von, ale istota je istota.

Zamkol som vchodové dvere, prehopkal záhradkou pred domom a zaistil páčku na nízkej bránke. Pár krokov od domu som sa zarazil. Zvrtol som sa, opäť všetko poodomykal a vzal tašku doposiaľ ležiacu pri stene v hale. Skontroloval som, či mám už naozaj všetko, či v taške nič nechýba a konečne som vyrazil na autobus.

Mlčky som sa doviezol na zastávku v centre a vykročil som k parku. Matt ma zbadal a keď som prišiel k nemu, už mal kresliace náčinie i skicár schované v taške a mohli sme pokračovať.

Kráčali sme bezstarostne, nezáväzne sme sa rozprávali a nenútene smiali. Centrum bolo plné deciek, keďže školy vyhlásili prázdniny. Vysoký Matt sliedil zrakom po tabuliach s názvami obchodov a výkladoch. Ja som si strčil ruky do vreciek bundy, lebo nebolo najteplejšie.

O pár minút sme vkĺzli do príjemného a teplého sveta komiksov. Na obrazovke primeranej veľkosti bežalo anime v originálnom japonskom dabingu s titulkami. Zatiaľ čo sa Matt ponoril do rozhovoru s majiteľom obchodu, ja som chvíľu sledoval dianie na obrazovke a potom si začal prezerať knižky.

Obchod sme opustili o hodinu, ľahší o niekoľko libier, avšak ťarcha novej mangy v nás prebúdzala pocit zadosťučinenia.

V slabnúcom vetríku listujúc v knižkách sme zamierili do parku. Chodníček nás zaviedol na rozšírené vydláždené miesto obklopené stromami a krami. Zhodili sme tašky na lavičku. Chvíľu sme si kreslili, ale potom nás opantala iná činnosť.

Predvádzali sme scénky z komiksov, ktoré sme jednou rukou ledva držali otvorené na potrebných stránkach. Napokon sme si museli urobiť prestávku, jednak aby sme sa prestali smiať a tiež sme museli chytiť dych.

Pri oddychovaní som si prezeral okolie. Táto časť parku bola prázdna. Pohľad mi zablúdil kamsi medzi kríky. Za lavičkami, uprostred neudržiavaných ružových kríkov stála opustená, nefunkčná fontána. Bola to trojstupňová fontána so stĺpovitým stredom. Voda mala vtekať do hornej misky zo štyroch ružičiek na vrchu stĺpiku. Z nej žliabkami v tvare konárikov ozdobených lístkami mala stekať do druhej a potom tretej misky, odkiaľ by pokračoval jej kolobeh zmiznutím v medzerách po vonkajšom obvode spodnej misky.

Rozhodol som sa, že sa sem vrátim a nakreslím si ju.

Viac som nestihol, lebo sa na mňa vrhol Matt s peračníkom v ruke. Uhol som sa, priskočil k lavičke, schmatol svoj peračník. Ledva som ho stihol zazipsovať a už sme sa divo oháňali pomyselnými mečmi a so smiechom po sebe hulákali slovnú prestrelku dvoch bojujúcich hrdinov.

Keď som sa večer vrátil domov, vysypal som obsah peračníku na stôl. Z ceruziek polámaných pri hre povypadávali tuhy.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Čo ťa zaujalo na tomto blogu?

Fotky 32.6% (29)
Články 21.3% (19)
Reakcie na knihy 19.1% (17)
Poviedky 27% (24)

Komentáře

1 Ryuu L  ^^ Ryuu L ^^ | Web | 12. listopadu 2012 v 17:00 | Reagovat

oooh... už som ani nemyslela, že tak skoro bude 2.časť :).. mimoto.. už pracujem pomaly na ilustrácii, len teraz nemám evla času ju kolorovať, ale dúfam, že už čoskoro bude hotová ^__^

2 Peťka-admin Peťka-admin | Web | 12. listopadu 2012 v 21:07 | Reagovat

[1]: no skoro :D poviedka je už dávno dopísaná, iba mi musí zísť na myseľ uverjňovať ju :)

mne by nevadil ani čiernobiely obrázok alebo iba náčrtky a ty už vyfarbuješ, neviem sa dočkať :) veľmi si ma potešila tým, že pre mňa niečo nakreslíš, určite to bude krásne :)

3 Effy Merillis Effy Merillis | Web | 18. listopadu 2012 v 10:54 | Reagovat

Za začátku jsem se maličko ztrácela, pak jsem si zvykla a když jsem si zvykla, bylo to zase česky :D.
Tím mi připomínáš, že i já bych měla konečně povídku dopsat a zveřejnit. Ale to si ještě počkám :D.

Mé svícínky jsou vlastně do interiéru, ale budu dělat i na hroby. Ráda bych skvěle zvládala výzdobu jak interiéru, tak i exteriéru.
A ano, měla by jsi tu něco zveřejnit. :)

4 Peťka-admin Peťka-admin | 19. listopadu 2012 v 16:28 | Reagovat

[3]:Ja svietniky robím iba na vianoce anventný a prípadne nejakú ikebanu do predsiene :)

článok pre teba zverejnený :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama