Ako správne lámať ceruzky:1. časť

14. října 2012 v 19:22 | Peťka


K tejto poviedke ma viaže zopár bezsenných nocí a uzávierka a potom nový zápal, keď som si uvedomila, že ju chcem prezentovať, trocha som ju prerobila a poslala do súťaže. Vyhrala. Prajem príjemný umelecký zážitok.

Ako správne lámať ceruzky

1.časť: Krv vyperieš studenou vodou
Šuchtavo kráčam cez ulicu. Neponáhľam sa. Ešte mám čas. To čo nemám, je vôľa. Vôľa pokračovať v tomto živote. Zahreším. Na hrudi mi zasychá krvavý fľak. Neuvedomil som si, že krvácam. Pozrel som na seba v displeji mobilu.

Znova som sa hádal s mamou. Nevydržala to a jednu mi strelila. Zhodou okolností mala na ruke prsteň. Rozbila mi ním peru.

Z vreciek som vyhrabal vreckovku a pritlačil ju na ranku. Dúfal som, že to pôjde vyprať, toto bolo moje obľúbené tričko. Aby ste všetko správne pochopili, mal by som vysvetliť kto som a ako som sa dostal do tejto nezávideniahodnej situácie.

Tri roky po smrti otca si moja mama našla chlapa. Bol som rád, kvôli nej. Náhodou to bol cudzinec, Angličan. Zaľúbili sa, fungovalo to a ja som si Thomasa obľúbil. Čo som však nečakal, bolo sťahovanie do Staffordu neďaleko Biminghamu. Inak som pôvodom z Trnavy. Takže som skončil uprostred krajiny, ktorej jazyk ovládam len natoľko aby som sa dohovoril a ako tak preliezol školou.

A dôvod hádky? Mama na nazvala Denny. Neznášam to. Snaží sa zo mňa urobiť niekoho, kým nie som. Hoci sa volám Daniel, Thomas aj všetci v škole ma volajú Deniel- stále však lepšie ako Danny. Mama viem, že to nemám rád, ale ignoruje to. Pre ňu je dôležité len to, čo chce ona. A to stať sa plnohodnotnou anglickou dámou, a ja musím byť rovnaký. Ako sa cítim, je druhoradé.

Než som prišiel do školy, začalo pršať. Zamrmlal som- Good morning- a tackal som sa do umyvárne. Rozcapil som žlté dvere a začal sa vyzliekať. Nemienil som zostať v mokrých šatách. Rifle, tričko a bundu som hodil do jedného umývadla, v druhom som nechal odtiecť studenú vodu. Chcel som sa zbaviť krvavej škvrny kým sa nezažerie hlboko do bielej látky trička s modrou podtlačou.

Natiahol som na seba športový úbor a vyžmýkal si vlasy. Na tričko som vytlačil trochu tekutého mydla. Skôr, ako som ho začal čistiť, pozrel som sa do zrkadla. Pera už prestala krvácať a nevyzerala až tak zle, ako som si myslel. Škvrna pustila. Prvý radostný okamih za posledný týždeň. Všetko som dôkladne vyžmýkal (s riflami bol menší problém) a natlačil do vrecka na telocvik.

Vyšiel som na chodbu. Zostávali dve minúty do zvonenia. Na chodbe stále vládol ruch. Odzdravil som pár známych tvárí. Podlahu už umývali upratovačky. Mláky odo mňa neboli jediné. Chvíľu som strávil rozmýšľaním, čo je dnes za deň a akou hodinou sa začína. Nakoniec som sa vybral na druhé poschodie do učebne angličtiny.

Pozdravil som spolužiakov. Bavil som sa zo všetkými ľuďmi v triede, ale tých pravých kamarátov som mal len troch. Usmievavú hnedovlásku Alison, moja spriaznená duša. Vždy vedela ako mi je a robila všetko, aby mi pomohla. Navštevovala hodiny moderného tanca (občas som si bol s ňou zahopkať). Mark a Jack, zarytí športovci, futbalisti. Dosť mi pomáhali zvyknúť si na prostredie mimo školy. Všetkým trom som bol veľmi vďašný.

,,My god! What´s happened?´´ Alison sa zamerala na tvoriacu sa chrastu na mojej pere. Vlasy mala mokré, zviazané do dvoch copíkov. Vyzerala rozkošne. Nechal som sa Jackom vtlačiť na stoličku. Zahovoril som to hádkou s mamou. Chápali to. Začalo zvoniť. Vytiahol som si z tačky učebnice. Alison našla kúsok miesta na radiátoroch a dala tam moje oblečenie.

Vošiel učiteľ. Tridsaťročný príjemný chlap. Pochválil nás za našu prácu a s úškrnom rozdával oznámkované práce na tému: Mesto v ktorom žijem. Ak som mal čas na prácu aj doma, dokázal som vytvoriť dobré dielko. Dnes ďalší dôvod na radosť. Mal som to za chválitebnú, ale z mínusom. Neskôr mi povedali, že som vyzeral ako slniečko. Skutočne som bol rád. Učiteľ pochopil, čo som chcel vyzstihnúť opisom Staffordu a Trnavy (pre cudzinca to nie je v angličtine až také ľahké).

Zvyšok hodín som pretrpel bez vážnejšej ujmy. Rozlúčil som sa s priateľmi a išiel na krúžok kreslenia. Moja jediná útecha. Keď držím ceruzku v ruke, celý svet, jeho problémy a nepravosti sa rozplynú.

Zvítal som sa s Mattom. Bol o mňa o rok starší, o hlavu vyšší a v neporovnateľnej miere šialenejší. Fantasticky kresli mangu (najnovšiu sériu mu uverejňovali ako prílohu so školským časopisom. Mala úspech a Matt si aj niečo zarobil) Z jeho iniciatívy som si prečítal skutočnú japonskú mangu, ale musím priznať, že farbené a hovorené anime ma zaujalo viac.

Dnes som, ako už pár razy pred tým, nemal náladu na rozhovor. Zvalil som sa na lavicu a čučal na dážď za oknom. Nemám rád dážď, rozpíja farby a rozmáča papier. Už sa mi takto zničilo pár unikátnych výtvorov.

V triede sa nás postupne nahromadilo vyše dvadsať. Prinútil som sa počúvať učiteľku. Téma: vyjadri pozitívnu vlastnosť čiernobielo. Najskôr ma to zarazilo. Neobľubujem abstraktné kreslenie. Nakoniec som z toho vykorčuľoval a ukázalo sa viac ako jedna vlastnosť.

Ponaťahoval som sa, pohodlne usadil a vzal do ruky ceruzku. Položil som jej hrot na papier a nechal svoje ruky odrážať pocity z vnútra duše. Svet utíchol, bol som len ja, ceruzka, papier a obrázok. Zo začiatku som rozmýšľal, potom to však išlo samo. Bolo to také prirodzené ako dýchanie.

Počúval som bubnovanie a tlmené šumenie dažďa a premýšľal. Svoje dni okrem učenia zvyčajne trávim doma pri svojich záľubách, kreslení, čítaní, teraz už aj pri pozeraní anime. Vonku som veľa času netrávil, len ako som potreboval inšpiráciu alebo si trochu vyvetrať hlavu. Niekedy som sa cítil skutočne sám, ale vždy som si spomenul na životy, ktoré tvorím, tie príbehy, spomienky, emócie odrážajúce sa v mojich kresbách, na životy plynúce pred mojimi očami pri pozeraní seriálov a dospel som k záveru, že je to tak správne. To som ja, zo všetkým čo ku mne patrí a bez všetkého, čo mi prisudzujú a vnucujú iní.

Keď sa mi hlavou preháňali podobné myšlienky, ozval sa ten najhorší zvuk na svete, už po toľký krát. Pri tom zúfalom pukote mi trhlo srdce. Opäť som to urobil. Bol som moc zapálený do práce. Zlomil som ceruzku. Očami som hypnotizoval hrubú čiaru vez obrázok. Nakoniec som to vzdal a manuálne ju zgumoval. Oprava obrázku mi trvala zhruba desať minút. Práve včas.

Mali sme po jednom ukázať svoje práce a zvyšok triedy hádať, o aké vlastnosti sme sa pokúsili. Nakreslil som koňa. Nakoniec som vlastnosti vyjadrené mojim obrázkom musel spísať




Elegancia, sila, vytrvalosť, rýchlosť, a tiež energia, inteligencia, pochopenie a láskavosť, keď sa dívate do jeho očí a hladíte koňa po hlave


Kreslenie skončilo. Dážď neprestával. Natiahol som si na hlavu kapucňu a vykročil som spod striešky pred vchodom. Nemám rád dážď. Ostatné decká opúšťajúce školu mali asi rovnaký názor. Prešiel som bránou a chystal som sa prejsť na druhú stranu cesty, ktorá by ma zaviedla domov, keď som začul trúbenie auta. Zdvihol som hlavu. Thomas, nezabudol. Musel som sa usmiať.

,,Ahoj, ako si sa mal?´´ oslovil ma slovensky. Hovoril síce trochu zvláštne, ale vždy mi dobre padlo počuť rodnú reč z iných úst ako vlastných. Človek si neuvedomuje, aké je to príjemné. Oboznámil som ho známkou z angličtiny, potešil sa.

Domov sme dorazili ešte pred mamou. Prezliekli sme sa do suchého, zhltli niečo teplé a s miskami pukancov sme sa usadili pred televízorom. Dlho som to nevydržal. Presunul som sa do kuchyne. Sadol som si na barovú stoličku k servírovaciemu stolíku, priniesol papiere a ceruzky a pokúšal som sa nakresliť nejaké manga postavičky.

S Thomasom sme sa trochu rozprávali, pozerali telku a jedli pukance (kuchyňa s jedálňou a obývačka boli spojené miestnosti). Potom prišla mama. Obaja sme sa od rána upokojili, pozdravili sme sa. Chcel som jej urobiť radosť a tak som zbehol pre sloh z angličtiny. Myslel som, že ju dobrá známka (hlavne z tohto predmetu) poteší. Ale prerátal som sa.

Zo začiatku sa naozaj potešila, ale ako sa začítala, pomaly jej mrzol úsmev na tvári. Asi pri šiestom slove Trnava a druhom Slovensko pustila papier, nahla sa ponad pult a jednu mi vlepila. Bola to nečakaná rana. Stratil som rovnováhu. Spolu so mnou padol aj pohár s ceruzkami. Počul som ako sa lámu pod váhou môjho tela, ale tentoraz mi to bolo jedno. Vnímal som len strácajúci sa hnev v jej očiach, ktorý vystriedalo prekvapenie z vlastného činu a potom ľútosť. Cítil som ako mi po brade steká teplá krv po nanovo rozrazenej chraste...

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Ryuu L ^_^ Ryuu L ^_^ | Web | 16. října 2012 v 15:52 | Reagovat

oh.. bože!.. ja sa ti ani nečudujem, že vyhrala, je úžasná! :).. jedného dňa bduem mať v knihovničke tvoje knihy, tomu peven verím :)

2 Peťka-admin Peťka-admin | 22. října 2012 v 19:14 | Reagovat

[1]: Ďakujem veľmi krásne, tvoje reakcie ma veľmi tešia a povzbudzujú ma v ďalšej práci

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama