Červená čarodenica úryvky

10. září 2012 v 19:28

Dovolím si Vás pozvať na malú prehliadku sveta Červnej čarodenice Valery v čase, keď ľudstvo upadalo do temnoty, z ktorej sa zrodil žiarivý a mocný Ashchabat. Prvé kapitoly sa odohrávajú v dedinku Maden a v okolných studených lesov veľkého hráľovstva Severné veľkohy (pozri gografickú mapu). Prečítaje si Valerine prvé stretnutia s duchmi a prenikanie mágie do sveta smrteľníkov.


V čase, keď do Madenu dorazila epidémia Dotyku mágie, kontinent pomaly upadal do nepokojov. V budúcnosti sa bude hovoriť, že práve pre nákazu vypukla vojna, ale zainteresovaní vedeli, že sa to stalo pre zlú sobášnu politiku kráľovskej rodiny z Východnej nížiny a tiež pre vzbury šľachty v Severných veľhorách. Nepokoje boli vyvolané nižšou šľachtou, pretože kráľovná rozpustila všetky lénne vzťahy a pôdu, ktorá bola dovtedy prepožičiavaná, predala a v zanikajúcom feudálnom systéme šľachta strácala svoje bohatstvo.
***


Počas monotónneho hľadania sa jej rozutekali myšlienky. Premýšľala o Dotyku mágie. V pamäti sa jej vynorili spomienky na špinavé tábory, kde rytieri zhromažďovali nakazených. Držali ich tam v strašných podmienkach, nedávali im jesť, keď pršalo, nepostavili im žiadne prístrešky, na Pobreží nebolo tak chladno, aby pomrzli, ale v iných častiach kontinentu sa stávalo aj to. Ak sa tábor nachádzal blízko nejakej usadlosti, deň či noc bolo slýchať mučivé výkriky a nárek.
Keď mala Valera asi šesť rokov, išla so strýkom na pevninu a keď sa vylodili, ich povoz prechádzal okolo jedného takého tábora. Už sa zvečerievalo, z tábora sa šíril strašidelný chorál kriku a stonov. Na chvíľku zazrela dianie za kolovým plotom. Rytieri v plátových brneniach zdvíhali zo zeme zúbožené ľudské bytosti, stavali ich do rady a potom natiahli luky. Viac Valera nevidela, ale o pár okamihov na to kvílenie nakazených naraz ustalo. Nastalo hrobové ticho, skľučujúca absencia zvukov, dôkaz strašného činu. V tú noc k oblohe stúpal štipľavý tmavý dym sprevádzaný zápachom horiacich vlasov.
***

Keď si Vala uvedomila, že je nakazená Dotykom mágie, dostavila sa prenikavá bodavá bolesť nasledovaná mučivými výkrikmi, ktoré ešte viac vysiľovali trýznené telo. Čím viac sa magický dotyk zmiešaval s jej krvou, tým ťažšie bolo sústrediť sa. Ale mladá žena sa nevzdávala, ešte nie.
Pokúšala sa posadiť. Očami vnímajúcimi ostré farby a prúdenie neznámych energii zachytila niečo živé. Drobný tvor, ktorého nevedela identifikovať jej pred očami narástol do obludných rozmerov sprevádzaný vlnou farebnej hmly. Valera sa počula kričať, ale hlas akoby ani nepatril jej. Na pozadí počula zvláštne zvuky, v budúcnosti jej budú pripadať ušľachtilé, ktoré ju teraz bodali ako tisíce neviditeľných nožov.
Myseľ sa jej začala zatemňovať. Bála sa. Nechcela zomrieť. Nakazená krv sa jej dostala do mozgu a zaplavilo ho ešte intenzívnejšou bolesťou a vidinami. Svet sa roztiekol v modre a sivej farbe a rozvibroval kvílivými zvukmi neskutočných vtákov.
***

Zniesol sa z výšin nižšie. V náručí svojho priateľa lesa rozoznával mŕtve telá tak podobné a predsa rozdielne, boli to deti lesa, ušľachtilé šelmy, ale život z nich už unikol a vrátil sa tam, odkiaľ pochádza aj tejto pozorovateľ. Vidiel tiež iného tvora, ktorého vídaval často, uprostred zeme, ktorá nespievala, medzi kameňmi, ktoré prestali dunieť a aj oheň v rukách týchto tvorov bol mdlý a nejasný. Táto zvláštna bytosť si s prekvapením uvedomila, že prvý krát počuje hlas človeka takýmto spôsobom. Vždy on nich slýchala iba kvílenie a plač, ale teraz, k nemu doliehal krásny spev nesúci jeho meno a prevolávajúci mu na slávu.
Zniesol sa nižšie. Videl, že človek trpí. Už vedel, čo sa stalo. Mágia. Mágia presakovala do tohto človeka a spôsobovala mu muky, ale zároveň zapríčinila, že táto zvláštna bytosť ho počuje. Volal ho k sebe, prosil o pomoc. Bytosť vedela ako pomôcť, ale takejto žiadosti sa mu ešte nikdy nedostalo od človeka. Spev človeka bytosť k sebe vábil tak silno, že sa rozhodla pomôcť. Ten krásny zvuk, ktorý predtým žiadny jemu podobný nepočul, nedokázal opustiť.
Valeru pohladila jemné, ale nespútaná sila a nežne ju začala hojdať. Svištivý zvuk vymietol z jej hlavy všetko ostatné, všetok buchot a kvílenie, svetlo vydávané všetkým naokolo pohasínalo, farby už neboli také krikľavé. Sila ju kolísala a Valera sa prestávala triasť, aj bolesť ustupovala, usadila sa iba v zranenej ruke. Zdvihla hlavu.
Pršalo, fúkal vietor. Les sa ponoril do mäkkých farieb. Stromy a kríky boli zelené, priestor okolo nej zaplavovali striedavo prúdy modrej a striebornej. Voda v mlákach bola priezračne modrá, aj keď to bolo blato a kdekoľvek sa vietor stočil do víru, utvorila sa strieborná špirála. A potom jej do uší znova doľahol ten upokojujúci zvuk. Otočila sa za ním.
Na priezračných krídlach pár stôp nad zemou plachtil veľký orol. Bol najväčším zdrojom striebornej žiary, žiary vetra, on sám bol vetrom. Orol zosadol na zem, ktorá ho pohladila hnedkastou hmlou. Díval sa do Valeriných zelených očí a ona do jeho , v ktorých sa zrkadlil priezračný svet, ktorého teraz bola súčasťou.
***

,,Existuje osemnásť druhov duchov, deň a noc, slnko, mesiac a hviezdy, oheň, voda, zem a vzduch, jar, leto, jeseň a zima, ľad, vietor, búrka a les, všetci spojení časom. Spoločne existujeme vo svete, ktorý sa dá vyjadriť vašimi slovami ako sféra duchov, sme stvorení z energie, čistej, prastarej a mocnej, ktorú voláte mágia. Ovládame prírodu, jej samotné bytie, my sme príroda, sme tento svet, žijeme na jeho pozadí, ale sme jeho súčasťou,´´ povedal veľký orol a náhle ho prúd striebornej energie vyniesol do vzduchu a opäť mu postrapatil perie.
,,Občas sa stane, že duch používa svoju mágiu na mieste, kde je sféra slabšia a on sa dotkne tohto sveta. To sa stalo aj tebe, dotkol sa ťa duch lesa, ktorého mágia kolovala v tele veľkého vlka. Stala sa tvojou súčasťou a vstrebávala viac energie zo sféry. To ti spôsobovalo bolesť, mágia je veľmi silná a hustá, nepatrí do tohto sveta. Ale teraz je v tebe a ty si časťou sféry, môžeš ju vidieť,´´ orol roztiahol krídla a Valera sa rozhliadla.
***
Postupne si zvykala na zmenený svet okolo seba. Vnímala sféru v podobe aury, magické energie. Nové farby jej už nepripadali také ostré a neprirodzené. Dokázala rozoznať tvary a farby objektov bez toho, aby sa jej zlievali dohromady s aurami duchov. Mierne ju vyvádzali z rovnováhy zvuky, ktoré sa akoby ozývali na pozadí diania.
Žiarivý svet sa jej páčil. Bol čarovný, fantastický, tajomný a nepoznaný. Každý strom, ker i najmenšia rastlinka vydávala mdlú zelenkavú žiaru a les sa topil v matnom svetle. Tesne pri zemi a kameňoch sa držal tmavohnedý povlak a miešal sa so vzduchom, ktorý teraz Valera vnímala ako intenzívnejšie, akoby bol hustejší. Na kontakte zeme so vzduchom sa občas iskrilo. Pri striedaní dňa a noci vídavala tancujúce siluety. Veľmi rýchlo v ňom našla zaľúbenie.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama